Utópia je krajina, ktorá nemá miesto, je to ne-miesto; utópie budú potom okamžite pokladané za fiktívne predstavy. Fiktívnosť však nie je dostatočným znakom na zachytenie ich povahy, pretože je v nich navyše aspekt, ktorý ich privádza do sféry uskutočňovania. Táto príslušnosť k uskutočňovaniu ešte neznamená, že by sa podľa presvedčení svojich autorov v budúcnosti nevyhnutne mali stať skutočnosťou; ide zatiaľ len o to predstaviť túto spoločnosť ako ľudské dielo, a takto vstúpiť do politického reformovania reálnej spoločnosti. Ak skutočnosť chápeme ako modálnu kategóriu, potom je určená vzťahom k možnému, nemožnému a nevyhnutnému; z tohto hľadiska je utópia nanajvýš možná, no rozhodne nie skutočná. Skutočné však môžeme chápať aj ako to, čo sa uskutočnilo, čo vzniklo účinkom nejakého skutku. V tomto zmysle vstupuje utópia do sféry uskutočňovania, pretože ukazuje, že usporiadanie spoločnosti je ľudským dielom. Takto utópia vstupuje do reálne prebiehajúcich spoločenských aktivít: predvádzaním spoločenskej skutočnosti ako diela získava performatívne schopnosti." - Miroslav Marcelli, Filozofi v meste